Rozmnožovanie mravcov: Životný cyklus mravcov

Z ľudského pohľadu si rozmnožovanie mravcov spočiatku veľmi nevšímame. Preto sa dnes vydáme na cestu za tajomstvami rozmnožovania jedného z najneuveriteľnejších živočíchov na Zemi.

Rozmnožovanie mravcov sa začína veľkolepou udalosťou známou ako párovací let. Počas tohto letu sa okrídlené samce a samice z rôznych kolónií vznesú do vzduchu súčasne, čím sa zabezpečí genetická rozmanitosť v mraveniskách. Táto synchronizovaná udalosť je často vyvolaná environmentálnymi signálmi, ako je silný dážď alebo zmeny teploty. V niektorých prípadoch samce lietajú ako prvé a vypúšťajú do vzduchu svoje feromóny. Samičky, ktoré cítia feromóny, sa k nim rýchlo pridajú.

Napriek veľkoleposti párenia je tento let spojený s vysokým počtom obetí. Kolónie proti tomu vysielajú stovky alebo dokonca tisíce mravcov. Zaujímavé je, že niektoré vzácne druhy mravcov, ako napr. Mycocepurus smithii, tento nebezpečný proces úplne obísť. Tieto mravce sa rozmnožujú klonovaním, metódou známou ako partenogenéza. Tento proces je výnimočný, pretože sa ho nezúčastňujú žiadni samci. Táto forma rozmnožovania je však medzi druhmi mravcov pomerne vzácna.

Po skončení párenia oplodnená kráľovná pristane a začne svoj nový život. Jej prvým činom je odstránenie krídel a ich konzumácia na výživu. Môže tiež zjesť svoje prvé neoplodnené vajíčka, aby získala silu. Každá kalória je v tejto chvíli cenná. Prvá várka mravcov, ktorú vyprodukuje, sa nazýva nanity alebo minimity. Tieto prvé robotnice sú menšie a pomáhajú založiť kolóniu.

Dospelí

Mladý mravec je ľahší ako ostatní robotníci. Jej telo je mierne priehľadné a s pribúdajúcim vekom tmavne. Kvôli nedostatočnej rozmanitosti potravy sú prvé generácie robotníc často menšie a štíhlejšie ako tie nasledujúce. 

V mravčej ríši majú samce jediný cieľ: rozmnožovanie. Žijú krátko a nepodieľajú sa na každodenných činnostiach kolónie. Samičky sa naopak delia na kráľovné a robotnice. Predtým, ako sa mravčia princezná stane kráľovnou, nie je veľmi aktívna a šetrí si energiu na budúce rozmnožovanie. Keď sa stane kráľovnou, zasvätí svoj život kladeniu vajíčok. Mravce robotnice, ktoré sú všetky samičky, sa delia na rôzne úlohy, ako sú vojaci, ošetrovatelia, prieskumníci a poľnohospodári.

Mravčie kolónie vykazujú vysoko organizovanú deľbu práce. Reprodukčnú kastu tvorí kráľovná a samce, zatiaľ čo robotnícka kasta vykonáva všetky ostatné úlohy. U niektorých druhov sa robotnice vyznačujú polymorfizmom, čo znamená, že sú rôznych veľkostí, aby mohli efektívnejšie plniť špecifické úlohy. Napríklad mravce medonosné majú špecializované robotnice, ktoré skladujú potravu, a Atta druhy majú veľkých vojakov na obranu kolónie.

Ak sú robotnice dvoch rôznych veľkostí, druh sa označuje ako dimorfný. Ak sa vyskytujú viac ako dve veľkosti, považuje sa za polymorfný. Väčšina ostatných druhov je monomorfná, s robotnicami jednej veľkosti. Táto sociálna štruktúra, kde je reprodukčná kasta oddelená od robotníc, sa nazýva eusocialita. Eusociálne spoločenstvá sa venujú ochrane kráľovnej a mláďat a vyskytujú sa nielen u mravcov, ale aj u včiel, ôs, niektorých kôrovcov a dokonca aj u niektorých druhov potkanov.

Možno vás zaujíma, ako môže mravčia kráľovná aktívne prepínať medzi produkciou samíc a samcov - čo je pre nás ľudí celkom cudzí pojem.

Pamätajte, že kráľovná si môže udržať funkčné spermie počas celého života. Má tiež kontrolu nad oplodnením vajíčok: neoplodnením vajíčka vznikne samček. Tento proces sa nazýva partenogenéza, metóda kontrolovaného rozmnožovania, ktorá sa líši od cicavcov. Samček mravca v podstate nemá otca, iba matku.

Muži produkujú haploidné spermie, čo znamená, že majú len jednu sadu chromozómov. Kráľovné tiež produkujú haploidné vajíčka, ale keď sa ich rozhodnú oplodniť, vajíčka majú dve sady chromozómov a vyvinú sa z nich diploidní jedinci: samičky. Ak vajíčko nie je oplodnené, zostane haploidné a vznikne samec.

Možno ste počuli, že mravce robotnice sú asexuálne kasty, ale to nie je úplne presné. Hoci niektoré druhy, ako napr. tie z rodu Pheidole, majú sterilných pracovníkov, ide o výnimky. Geneticky sú všetky robotnice samice.

Prekvapujúce je, že u väčšiny druhov majú robotnice schopnosť klásť vajíčka rovnako ako kráľovná. Prečo teda hniezdo nie je preplnené vajíčkami všetkých potenciálnych robotníc? Kráľovná produkuje hormón, ktorý bráni ostatným samičkám vo vývoji vaječníkov. Ďalšou hypotézou je, že rovnaký hormón vysielajú aj larvy, čo by vysvetľovalo, prečo robotnice produkujú vajíčka, keď sú ďaleko od hniezda.

Pravdepodobne tušíte, že robotnice nie sú oplodnené žiadnym samcom, čo znamená, že produkujú len neoplodnené vajíčka. Robotnice teda môžu produkovať len samce. Samce sú síce nevyhnutné na šírenie druhu, ale neprispievajú ku každodenným úlohám tak ako robotnice. To je dôvod, prečo kolónia s jedinou kráľovnou často umiera krátko po jej odchode.

Ďalším problémom pri kladení vajíčok je, že tieto jedince sa stávajú menej produktívnymi. Aby sa tomu zabránilo, niektoré druhy mravcov majú robotnice, ktoré kontrolujú iné robotnice. Stres vyvolaný týmito policajnými akciami môže viesť k tomu, že robotnice potlačia svoje reprodukčné schopnosti. Táto "policajná sila" môže dokonca skonzumovať vajíčka, ak sa robotnica, ktorá sa previnila, nepodriadi. V mravčej ríši sa rozmnožovanie musí držať pod kontrolou.

Mravce sú skutočne pozoruhodné tvory so zložitými sociálnymi štruktúrami a životnými cyklami, ktoré zabezpečujú prežitie a úspech ich kolónií. Ich schopnosť prispôsobiť sa a prosperovať v rôznych prostrediach z nich robí jednu z najúspešnejších skupín hmyzu na planéte.

Dúfam, že vás tento prehľad rozmnožovania a životného cyklu mravcov zaujal! Ak máte ďalšie otázky alebo potrebujete ďalšie podrobnosti, neváhajte sa opýtať.